Michal Korenko
OHRYZKY
báseň Ohryzky napísaná v roku 1993. "Pod konárom stmievanie a v zelených/koncoch, ako náš bontón/vankúšik o vankúšik vo váhaní./Prestávka v okolí potláčaná v ozajstne/pred natiahnutím po//Jablku."
Michal Korenko (1975). Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu STU v Bratislave. Pracuje v Ústave anorganickej chémie SAV, zaoberá sa vysoko - teplotnou fyzikálnou chémiou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
báseň Ohryzky napísaná v roku 1993. "Pod konárom stmievanie a v zelených/koncoch, ako náš bontón/vankúšik o vankúšik vo váhaní./Prestávka v okolí potláčaná v ozajstne/pred natiahnutím po//Jablku."
Báseň Mahagony napísaná v roku 1993. "Ale sliny už v blízkosti lúky/Premokajú z inej missky/ Na tvoje rameno".
„Ak chodí po zemi diabol, volá sa Edward Teller," povedal raz jeden z jeho mnohých kritikov, počas vojny vo Vietname, keď pripustil možnosť jadrového bombardovania Severného Vietnamu. Pred šesťdesiatimi rokmi sa stal Edward Teller otcom jedného z najkontraverznejších vedeckých a technologických projektov ľudstva, - vývoja a zostrojenia americkej vodíkovej bomby (Tellerovým sovietskym pendantom bol neskorší protikomunistický disident Andrej Sacharov).
Ropa dnes intímne prepája svet prírody, svetovej ekonomiky, národných ekonomík, politiky a geopolitiky. Jej cena má kľúčový vplyv na cenotvorbu v celom svetovom ekonomickom systéme. Ropa pre nás a pre našu civilizáciu tak predstavuje viac než len nevyhnutnú a nudnú zmes kvapalných uhľovodíkov. Ropa v istom zmysle predstavuje hlbokú metaforu súčasnej civilizácie.
Gardnerova hypotéza sebeckého vesmíru a rola inteligencie počas jeho evolúcie a replikácie (James N. Gardner, Biocosm, Inner Ocean Publishing, 2003).
Ďalšie nekonvenčné využitie roztavených solí; solárna energia, polivové články, spracovanie nebezpečných odpadov.
Možnosti využitia roztavených anorganických solí ako vysoko-teplotných chladiacich médií pre nukleárne reaktory, vodíkovú ekonomiku a termonukleárnu fúziu
Kus hnedého uhlia, alebo niekoľko karátový diamant, morský piesok, alebo mikroprocesor, malígny nádor, alebo zdravé tkanivo; záleží len a len na zaranžovaní jednotlivých atómov, alebo molekúl, či dostaneme žiadaný a drahý diamant, mikroprocesor, alebo zdravé a prosperujúce tkanivo. Atómy naaranžované jedným spôsobom vytvárajú morský piesok presýpajúci sa medzi prstami, alebo svieži vzduch, naaranžované iným spôsobom vytvárajú strapec čiernych ríbezlí, kvapku vína, ľudský mozog, mobilný telefón, alebo vôňu borovice.
Málo kto vie, že dejiny chémie začínajú na Morave. Teda aspoň dejiny keramiky, ktorá je významnou súčasťou priemyselnej anorganickej chémie, začínajú neďaleko Znojma v Pavlovských vrchoch, kde sa našli najstaršie keramické artefakty na svete, staré skoro 28 tisíc rokov, medzi inými aj slávna Vestonická venuša.
Bude sa rozpínať náš Vesmír ešte 100 miliárd rokov? Zanikne ľudská inteligencia, spolu so zánikom Vesmíru? Možno zmeniť povahu nášho Vesmíru, povedzme experimentom s extrémnymi energiami, tak že dôjde ku katastrofickej zmene jeho fyzikálnych zákonov? Aká je budúcnosť života na Zemi a vo Vesmíre? Je lepšie ak raz náš Vesmír skončí, alebo je pre nás lepšie jeho rozpínanie donekonečna? Ako sa pozerá teológia na koniec nášho fyzikálneho Vesmíru a existuje teológia jeho Konca?
Centrálnym problémom vedy a poznania vôbec je postulovanie fundamentálnych princípov. Je možné pochopiť Vesmír, bez toho, aby sme zobrali do úvahy existenciu vedomej inteligencie v ňom? Hebrejský ale aj grécky spôsob myslenia považoval nehmotnú ľudskú dušu, myseľ za prioritnú pred hmotou. Ak nerátame gréckych atomistov, tento spôsob myslenia, dominoval z rôznych dôvodov Západu až do novoveku, kedy začala pomalá, ale vytrvalá detronizácia človeka a jeho vedomého subjektu z centra scény. Na druhej strane sa predovšetkým fyzici vždy snažili oddeliť pozorovateľa od experimentu a striktne oddeliť subjektívnu myseľ od svojich teórií. Idea prísne objektívnej reality bola základom takmer všetkých fyzikálnych teórií.
Termín vodíková ekonomika je síce titul známej Rifkinovej knihy z roku 2002, no koncept vodíkovej ekonomiky, je predovšetkým environmentalistami, diskutovaný už najmenej tri desaťročia. Stručne napísané, ide o kompletnú náhradu fosílnych palív pre všetky transportné systémy vrátane leteckých vodíkom. Spaľovanie vodíka, no hlavne jeho oxidácia v palivových článkoch je pritom oveľa efektívnejšia než konverzia fosílnych palív v klasických motoroch. Produktom konverzie je čistá voda, ktorá môže opäť slúžiť ako zdroj vodíka, žiadne skleníkové plyny ako v prípade klasických motorov a ak sa bude vodík vyrábať elektrolýzou vody, aj kyslík a cenná ťažká voda.
Chémia je z hľadiska kvantity publikačných výstupov najväčšia veda. Dokonca je väčšia ako všetky zvyšné prírodné vedy dokopy, vrátane ich technologických aplikácií.